-

autor:: neab

rubrika:: poezia

všetky moje sny sú z tvrdej ocele
keď ticho pozerám na koruny stromov oproti oblohe
všetky moje sny sa rozplynú ako modrý dym
keď si zapletieš svoje prsty do mojich vlasov
a do stebiel tráv kusy svojej pokožky
prebiehame v dvoch fázach v dvoch plynulých prúdeniach
jedno je verejné jedno privátne jedno je denné a druhé keď je tma
závisia od našej nálady
závisia od miery lásky v očiach a nehy v žilách
možno sme naozaj iba dva zložité mechanizmy a naším božstvom je fyzika
možno krv
tá ktorá sa zastaví pred vstupom do mozgu
možno táto krv hustá a červená nepokojná plynulá krv
možno že táto krv je predsa len voda
a s vodou sa neradno zahrávať
okolo dvadsiateho augusta minulého roku týždeň po mojich narodeninách som pochopil
čo je to potešenie z letu a bezváhového stavu trvania
čo je to trvanie a aké sú jeho vlastné hodnoty
na poliach bola vysušená hlina a vetry neboli priaznivé púšťaniu šarkana
prichádza niečo dobré a teplé
vedia to všetky živly aj plačúce ryby a korene stromov
to čo ma vzrušuje je stav zmeny vedomia po jogovom cvičení
po dlhom cvičení v umení zabúdať
postaviť strom svojho tela do priestoru
z nádychmi do seba aj teba vdychovať
objaviť korene vytrhnúť korene zo zeme zbaviť sa koreňov pripísať koreňom pravé hodnoty
Až prídu tiché dni malé dni
krátke dni s dlhými večermi
až prídu také dni
ľahnem si k tebe pod tvoje stálice
spočiniem na tvojich veselých rozmaroch
tak ako farebné ulity na piesku
tak ako hnedasté vtáky v hniezdiskách
až prídu také dni nechám si dlho zdať o dlhom pokojnom zajatí

napísanísané:: 18.2.2007

prečítalo:: 761 ludí