k6.sk - literárny server

Hovno ako ja to má v dnešnom svete ťažké.
Väčšinu času trávim doma, aby som sa nemusel stýkať s ľuďmi, ale občas som nútený vyliezť zo svojej ulity a vyjsť na ulicu.
Ľudia po mne neveriacky čumia, ukazujú na mňa a žasnú. Niektorí sa škodoradostne smejú, iní sa odvracajú a idú odo mňa čo najďalej. Počuť detský džavot škôlky, keď sa nevinne pýtajú otázky ako: „To je hovno?“ „Prečo je to hovno také veľké?“ „Ako to, že hovno dokáže chodiť?“ „Kam to hovno ide?“ „Prečo to hovno tak odporne smrdí?“ a iné. Tiež poznajú jedno krásne porekadlo: „Veľké H a malé O, rímska päťka, N a O.“
Je mi vtedy vždy trápne a veľmi si želám, aby som bol opäť vo svojej kukle preč od zlých, netolerantných ľudí.