k6.sk - literárny server

Uzavreli sme tichú dohodu
Moja ruka za tvoju ruku
za tú ľavú, celú od hliny
Nenásilné oko za oko
a hneď vidím jasnejší odraz v tom šere
kde si duša berie, čo telo zapýta
Uzavreli sme tichú dohodu
Moje plece za tvoje plece
to pravé-prvé celé od sĺz a slín
Ktovie, kto zas na ňom plakal
a ja mám tú drzosť stáť tu a pýtať sa
na veci čo sa ma vôbec netýkajú
len sa uhrančivo a štítivo dotýkajú
mojej hlavy
tej pravej-prvej celej od smútku
zvyk, že ich máme
a potom tu nebudú
lebo sú nakoniec ohrdnuté bezvládne
tie naše tiché lojálne dohody
o fungovaní vedľa seba...
O údoch, očiach, hlavách, o pomstách z lások
o zrade, o známych frázach
o spolupatričnosti, o tolerancii
o básňach, Valentíne, károvanej deke,
kvietkovanom tričku, o káve, prachoch, práškoch,
rukaviciach, zubnej paste... o nás v nás.
O dvoch opustených po nás.