Dobrý človek

autor:: arthur_dent

rubrika:: poezia

„Prečo nie si na mojej strane?“ pýta sa ma.
„Lebo nikto nie je na tej mojej.“
„Ja som,“ vraví. „Vždy som bola.“
„Ty si na strane dobrých ľudí.“
„Si dobrý človek!“
„Ako vieš?“
„Proste viem! Mám ťa rada.“
„To mi hovoríš stále.“
„Lebo je to pravda. Nikdy som nikoho nemala radšej.“
„Nikdy si nikoho nemala!
Okrem mňa.“
„To je dôkaz, že sme sa našli.“
„To nie je dôkaz ničoho.“

Chytila ma za ruku a druhú mi položila na rameno.
„Keď sme sa prvý krát stretli bolo to kúzelné. Vieš
to presne tak ako ja.“
„Bol som tam.“
„Patríme k sebe.“
„Ľudia sa menia. Ľudia majú city. City sa menia
s ľuďmi. Všetko sa mení,“ povedal som.
„Už ma neľúbiš?!“
„Nevieš čo je láska!“
„To hovoríš stále.“
„Lebo je to pravda.“
„Musíš mať vždy pravdu!“

Odtiahla sa. Stále ma však držala za ruku.
Stisk však povolil.
„Chceš sa rozísť?“
„Nechcem.
Nechcem byť sám.“
„Ale už ma neľúbiš...?“
„Pozri...“
„Ty si ma podviedol!“
„Čože?“

Pustila mi ruku.
„Podviedol si ma! Viem to. S tou tvojou
kamarátkou.“
„Ničomu nerozumieš!“
„Priznaj sa. Priznaj, že si s ňou spal!“
„Nedramatizuj.“
„Vidím vám to na očiach. Obom.
Keď ste spolu ste ako jeden.“
„Nikdy si nepovedala, že ti niečo vadí!“
„Už je neskoro!“
„Na čo je neskoro?“
„Tak to priznaj. Podviedol si ma?“
„Áno, prepáč.
Nie som dobrý človek!“

Zdvihla sa, so slzami na krajíčku odišla.
So svojou kvetinovou vôňou, zelenými náušnicami,
ladne a bolestivo.
Neplakala. Nemohla.
Pretože som ju nepodviedol.
Proste nie som dobrý človek.

napísanísané:: 27.1.2007

prečítalo:: 1308 ludí