k6.sk - literárny server

Stratení

Neznášam noci naplnenú smútkom.
Svoju báseň skladám k nohám posledného opilca,
ktorý zmrzol na dlažbe vyľudneného námestia,
pre nedostatok lásky.

Neznášam davy preplnených duší, ktorých plytkosť
prezrádza len hĺbka nalíčenia.

Neznášam okná cez ktoré nevidno nič viac,
ako vysnený svet pre ľudí bez prístrešia.

Neznášam verše, lebo v nich možno objaviť svet
ktorý sa maskuje všeobecne dohodnutou normou.

Milujem, no neznášam milovanie, falošné,
ako kvapky rozkoše zakúpené v špinavom bordeli
na predmestí.

Vstúpim doň? Či do prvej ženy, ktorej uverím,
že láska je desať krát na jednej posteli?

Špinavé plachty, spotené telá naplnené až po okraj orgazmu.
Zmrznutý....
V objatí vyľudneného námestia kde sa dnes už prechádzalo desať opilcov,
pre nedostatok lásky...