k6.sk - literárny server

pamätám
ako si prešla
vlastnými koľajami
bežného dňa.

bez slov
vstúpila
do medzipriestoru
prázdnych dní.

oči srnky
pokládla do dlaní
a radosť schovala
pod riasy
nápadne jasnej
tváre.

na Strahove
pár bláznov
skáče z plošiny
a dav melie
naše telá.

Bono naťahuje
one
a máva
prázdnou dlaňou.
dotkla si sa
mojej ruky
a zhodnotila pulz.

prsty sa
pripojili k tvojim
a bežím za tebou
dole Petřínom.

desiatky slepých očí
nás vidí
zomknutých v objatí,
ale iba ruža
pri opustenej lavičke
prehovorila vôňou
počas pulzujúcej
eufórií.