Ľudské psychologické potreby
autor:: Michal Abaffy
rubrika:: haluze/blbosti
00:31, 1.1.2007.
Iste si viete predstaviť, čo je o tomto čase vonku. Neprirodzené svetlá uprostred noci, z ktorých bolia oči, strašný hluk, z ktorého duní v hlave a k tomu more smradľavého dymu. Okolo toho všetkého množstvo nadšených ľudí, ktorí čosi slávia. Sú rozradostení a ako mi bolo vysvetlené, tešíme sa vtedy, keď sú uspokojované naše potreby.
My psy to máme ľahké. Len žrať, srať a drichmať. Ľudia sú na vyššej úrovni, od nás zvierat sa líšia tým, že nemajú len fyziologické potreby ale i psychologické. Preto teda musí ten rachot byť na uspokojovanie ľudských psychologických potrieb.
A ja som pes a preto to nedokážem pochopiť. Svojho pána sa pýtam, koľko to asi stálo a keď si to v hlave prepočítam, vyjde mi, že z peňazí minutých iba v našom vchode by som mohol žiť na tých najlepších granulách do konca života.
Pravda, ja som pes a trápi ma len, či mám čo pod zub.
00:36, 1.1.2007.
Iste si viete predstaviť, čo je o tomto čase vonku. Neprirodzené svetlá uprostred noci, z ktorých bolia oči, strašný hluk, z ktorého duní v hlave a k tomu more smradľavého dymu. Okolo toho všetkého množstvo nadšených ľudí, ktorí čosi slávia. Sú rozradostení a ako mi bolo vysvetlené, tešíme sa vtedy, keď sú uspokojované naše potreby.
My psy to máme ľahké. Len žrať, srať a drichmať. Ľudia sú na vyššej úrovni, od nás zvierat sa líšia tým, že nemajú len fyziologické potreby ale i psychologické. Preto teda musí ten rachot byť na uspokojovanie ľudských psychologických potrieb.
A ja som pes a preto to nedokážem pochopiť. Svojho pána sa pýtam, koľko to asi stálo a keď si to v hlave prepočítam, vyjde mi, že z peňazí minutých iba v našom vchode by som mohol žiť na tých najlepších granulách do konca života.
Pravda, ja som pes a trápi ma len, či mám čo pod zub.
00:36, 1.1.2007.
napísanísané:: 9.1.2007
prečítalo:: 1307 ludí