k6.sk - literárny server

Po kľučke ilúzií
zatiahol som
záclonu.

Prenechal lietanie
operencom
a napol hlas
v tieni pokrkvaného pohybu –
vznášajúc sa.

Vkročila.

Zlomený hrebeň túžob
povedaných slov
akoby prievan prelomím
hranice tiel
farebných chvíľ
v prítmí smädu.

Namiešam kokteil
bez zátvoriek,
prekročením veršov,
neznámeho autora
s osladenou dúhou –
(pokušením chytľavých akordov
na bruškách prstov)
v pavučine februára.

Dám.

Všetko ti položím.

Kladiem písmena
do hladiny
načatého pohára
a necháš mi
otvoriť tvoje srdiečko
a priložiť svoje.