k6.sk - literárny server

Ten svet, čo sme hovorili....
Tak v tom svete
hovoríš mojou
rečou tam neexistuje
čas a ešte dlho potom
ako odchádzam
mám zmenený stav
vedomia, smerujem
k horizontu rýchlosťou
času hmotné
stáva sa nám
nehmotným
zauzlené pocity
zrazu rozviažeš
a necítiš gravitáciu
dýchaš nevzduch
nemiesto je byť
tu v tichosti nekonečna
nekončiaceho priebehu
udalostí bez náznaku
súčinnosti s realitou
ešte dlho potom
recykluješ tú myšlienku
a hrá ti farebná hudba
a medzi dvoma
rebrami najlepšie
počuješ....
padáš rovno
k hviezdam
ktoré sú tak akurát
mäkké pripravené
na tvoj pád.