vianočný darček

autor:: insania

rubrika:: rozpravky

Za siedmymi horami a osmymi jazerami v tvare sŕdc, ktoré len tak v lete poskakovali pod šteklivými slnečnými lúčmi, vedľa zadriemanej rokliny a napravo od jaskyne žiarlivého jednooka, býval v slamenom domčeku nad potokom malý Davidko. Davidko zbožňoval prírodu a častokrat sa hrával v mamkinej záhradke.Okopával produkty,ktoré mamka v máji , keď už púpava vystrkovala dlhočizné krky, sadila do čiernej melancholickej zeme.Keď bol starší, musel tu zem mnohokrát okopávať, a to mu nebolo vôbec príjemné.Rozmýšľal o všepremožných veciach, s mp3 playerom vo vrecku, samozrejme najviac o ženách.Vo vedľajšej dedine totiž na orieškovej skale sedávala v orliom hniezde jeho terajšia hviezda Monika.Občas ju vidaval, keď len tak bezmyselne chodil bez trička a kúpal svoje nahé telo v jednom z jazier pripominajúcich srdcia.Monika ho vždy videla ako sa ide kúpať a aký je úplne šialene bláznivý v tej vode.Davidko zkákal zo skál,lepil si riasy na zadok a častokrát spieval serenády morským pannám, o ktorých mu stará mama pri večeroch okolo ohňa rozprávala.Bola zima.Celé tunajšie okolie prisadla svojím obrovským zadkom matka Zima a prinútila tak oboch mladých obliecť si kožené šaty.Navliekli si ich, a keď Davidko náhodou v mestečku na kopci , na skale, kde Monika bývala spadol na ľad a obil si orúhly zadoček, Monika využila šancu a ošetrila mu ho.Boli obaja veľmi veľmi zahľadení do svojich krásnych hlbokých zelených očí.Všetko akoby na okamih stratilo úplne každučký zmysel, srdce zadunelo v hlave a svojimi tažkými pomaly sa zrýchľujucími tónmi zahmlievalo oči.Dych sa príjemne obtieral o ich mäkké hrdlá ,a spaľoval vydráždené pery na popol.Davidkove ruky akoby zrazu neboli vôbec ovládateľné a behali z jednej strany na druhú.Svetlo v tme pomaly naberalo na tajomnosti ,len krčiaca sa lampa vo vášnivom opojení ohýbala svoje nejasné lúče.Obaja celkom zošaleli.V ružovom rozbitom oblaku plávali spolu ako zmyslov zbavení.Nič nebolo dôležité.Všetko bolo dôležité.Nepoznali jeden druhého.Poznali ten pocit, pocit, ktorý chce človek dosiahnúť, aby sa cítil ako niekde hore,nebi,v našom poňatí nad vecou,príjemne stískaný druhou osobou , ktorá tak nežne kladie do očí slová ako ľúbim ťa.Noc bola dlhá a nikto nevie, či spali,možno sa dolina triasla len pod podajúcou hviezdou,v noci, keď spolu pozerali na vesmír svojej budúcnosti.Objatie znamenalo viac ako slová, ako všetky spomienky víriace hlavou.Nebola žiadna minulosť.To sú len činy neuvedomených samých seba.Sme to mi, áno, ale bolo to prvykrát, už to nikdy tak nebude.Môžeme a ostáva len spomínať.No v tej chvíli,keď Davidko pritláčal jazyk o nezbednú protivníčku na nej nezáležalo.
Davidko hlasno vykríkol, povzdychol si a spadol na posteľ.Do hlavy mu zakusil hebký záhlavok a vedľa neho si ľahla Monika, tak nežne a nezbedne smejúca sa úsmevom,na ktorý sa nezabúda.Zaspali, nikto nevie kedy a dali si tak nič netušiaci Vianočný darček.Bol iný ako po minulé roky.Bol úprimný.

napísanísané:: 4.1.2007

prečítalo:: 1468 ludí