Freya
autor:: zizzy
rubrika:: poviedky
Greta
Piatok. Pätnásty apríl. Ja som si dátumy vždy pamätala. Mali sme dámsku jazdu. Freya bola taká nervózna, že by bola schopná dokonca aj zabiť. Doteraz neviem prečo. Stretli sme sa v meste a vybrali sme sa do PARADOXXU. Bol to náš obľúbený bar. Inma objednala nealko a tri tatranské čaje. Človek v pätnástich je ako čerstvý osemnásťročný vodič. Vôbec nedokážu odhadnúť svoje schopnosti...
Každá z nás mala pred sebou jeden čaj a úsmev na tvári. To bola radosť! Konečne nám ho predali.
Keď vynechám detaily, Freya sa opila. Tri čaje. Bohvieaké promile v krvi. Len sme ju vláčili po baroch a všade sme jej kupovali pohár vody. Ona sa medzitým stihla aj strápniť svojimi spontánnymi opileckými smiechmi a výkrikmi.
Bolo ešte len desať, keď doma vracala. Trikrát. Ten smrad tatranského čaju, ten škodoradostný smiech jej mamy a samozrejme aj ovracaný lavór uprostred izby. Tak toto bola jej prvá „ozajstná“ skúsenosť s alkoholom.
Ted
Videl som ako vnútri bojovala.
-„Takže mi rozumieš?,“ pozrela na mňa neisto.
-„ Vôbec nie. Veď ty nevieš čo chceš.“
-„Ále viem. Teraz už hej... Ukončiť to!“
-„Okej, Freya. Ale aj tak to nechápem. Veď sme to predsa chceli obaja,“ nemal som rád takéto debaty. Hlavne nie s Freyou. Niekedy som ju mal rád, ale boli sme spolužiaci a pre mňa to bol hlavný dôvod, prečo som si s ňou nechcel začínať. Bola úžasná, veľmi šarmantná a veľmi pekná. No hlavne, bola iná. Strašne ma to k nej ťahalo. A nielen mňa. Ona to vedela. Videla a cítila. Urobila chybu. Zamilovala sa do toho nesprávneho. Do mňa.
Prešli dva roky. Už mi je len kamarátkou a spolužiačkou. Nechcel som sa trápiť a nechcel som trápiť aj ju. Tak som jej navrhol, že si občas len tak spolu užijeme.
-„A čo sme chceli obaja?“
-„No užiť si.“
-„Užiť?? Myslela som, že bojuješ o mňa a nie o užívanie. To si mohol mať s každou inou.“ Teraz som ju ranil. Ľutujem ju. Prečo to nechápe?
-„Ja už z teba neviem vyjsť. Na čo si to potom chcela? Ja som ti povedal, že ťa už neľúbim a že je to čisto fyzické.“ Ó, Bože.... stále ma priťahovala.
-„Ak ma máš rád, tak to prestaň riešiť. Proste nechcem, aby sa to vrátilo.. Ja sa stále snažím prestať ťa ľúbiť a myslela som, že toto pomôže. No nepomáha.“ Sklopila zrak.
-„Kristepane, dievča! Začni už vnímať realitu!“ Zvrieskol som na ňu.
-„Ja ju vnímam,“ áno, už plakala.
-„Ale v nej nežiješ!“ Musel som kričať. Musel, aby jej to došlo.
Bola ticho. Vedela, že mám pravdu. Nikdy si mi neslúžila ako kurva, chcel som jej povedať, ale nechcel som víriť hladinu ešte viac. Normálne som bol zvedavý, čo mi teraz povie.
-„.........Chcem niekoho iného,“ povedala s istou dávkou hrdosti.
-„Na čo mi to hovoríš?“ Typická Freya! Začal ma chytať vnútorný smiech (to je, keď sa vám zdá niečo dosť absurdné a zároveň aj reálne, jednoducho sa smeje vaše tiché vedomie). „Chudák chlapec,“ fakt som nevedel, čo jej na to povedať.
-„To nebolo smiešne.“
-„Ani to nemalo byť. Pravda je veľmi zriedkavo vtipná.“
-„Debil!“
-„Neurotička!“
Vzala tašku a odišla. Zapálil som si cigaretu. Bolo mi to jedno. Konečne.
Inma
Moja najlepšia kamarátka. Vedela som o nej skoro všetko.
Freya bola veľmi rozmarná. Ale spolu s jej šarmom vytvárali unikátnu kombináciu, ako komunikovať s opačným pohlavím. Občas som jej to závidela, no napriek tomu som ju mala veľmi rada.
Mala vlastný svet. Realita jej nedávala dosť. Musela si vytvoriť vlastný svet, aby našla nejaké to šťastie.
Mala aj vlastných ľudí, s ktorými komunikovala na filozofickej úrovni. Väčšina z nás, „smrteľníkov“ nerozumela jej myšlienkovým pochodom, takže urobila správnu vec, keď sa s nami prestala rozprávať o tých „jej“ veciach.
Ľúbila Teda. Tri roky. Neviem, či to bolo len dlhodobé zamilovanie sa, ale láska to určite nebola. Freya nevedela, čo je to ľúbiť. Nikto z nás to nevedel. Veď sme mali len sedemnásť.
Chaos, krása a pomarančový džús. To bolo to, čo ju charakterizovalo.
Vedela počúvať. Poradila. Veľa čítala. Ona vedela všetky moje tajomstvá. Aj tie, o ktorých som jej najprv nechcela povedať. Viem, že sú v bezpečí. Chýba mi...
Tray
Inma mi raz povedala toto: „Freya má strach. Ju si treba jednoducho skrotiť. Zatiaľ sa to nepodarilo nikomu.“
Tak som pri nej stál, keď to najviac potrebovala. Bol som jej kamarát. Nechcel som na ňu tlačiť.
Potom mi Inma povedala toto: „Freya nevie, čo je to láska. Svedčia o tom jej trojtýždňové vzťahy. Chlapcom slúžila ako pýcha a nie ako opora. Už to nechce. Chce rolu dievčaťa, nie rolu objektu záujmu.“
Tak som si všímal jej povahové vlastnosti. A keď som tak pri nej stál a cítil jej vôňu, už som nemal chuť hrať sa na to, čím som nebol.
Keď vtedy odišla od Teda, veľmi plakala. Stretol som ju a objal. Potom sa na mňa pozrela a povedala:“ Chcem aby tu bol niekto, o koho sa môžem oprieť.“
-„A ja len chcem niekoho chrániť.“
Vtedy mi to stačilo. Ktovie, ako by to bolo teraz...
Quentin Harent
Priechod pre chodcov. Oproti sa blíži dievča. Píše sms-ku. Pre chodcov nabehla červená. Ona si to asi nevšimla, pretože šla cez cestu. Kamión. Preboha!
Bol som na pohrebe. Nech jej duša odpočíva v pokoji. Moja už nebude...
Piatok. Pätnásty apríl. Ja som si dátumy vždy pamätala. Mali sme dámsku jazdu. Freya bola taká nervózna, že by bola schopná dokonca aj zabiť. Doteraz neviem prečo. Stretli sme sa v meste a vybrali sme sa do PARADOXXU. Bol to náš obľúbený bar. Inma objednala nealko a tri tatranské čaje. Človek v pätnástich je ako čerstvý osemnásťročný vodič. Vôbec nedokážu odhadnúť svoje schopnosti...
Každá z nás mala pred sebou jeden čaj a úsmev na tvári. To bola radosť! Konečne nám ho predali.
Keď vynechám detaily, Freya sa opila. Tri čaje. Bohvieaké promile v krvi. Len sme ju vláčili po baroch a všade sme jej kupovali pohár vody. Ona sa medzitým stihla aj strápniť svojimi spontánnymi opileckými smiechmi a výkrikmi.
Bolo ešte len desať, keď doma vracala. Trikrát. Ten smrad tatranského čaju, ten škodoradostný smiech jej mamy a samozrejme aj ovracaný lavór uprostred izby. Tak toto bola jej prvá „ozajstná“ skúsenosť s alkoholom.
Ted
Videl som ako vnútri bojovala.
-„Takže mi rozumieš?,“ pozrela na mňa neisto.
-„ Vôbec nie. Veď ty nevieš čo chceš.“
-„Ále viem. Teraz už hej... Ukončiť to!“
-„Okej, Freya. Ale aj tak to nechápem. Veď sme to predsa chceli obaja,“ nemal som rád takéto debaty. Hlavne nie s Freyou. Niekedy som ju mal rád, ale boli sme spolužiaci a pre mňa to bol hlavný dôvod, prečo som si s ňou nechcel začínať. Bola úžasná, veľmi šarmantná a veľmi pekná. No hlavne, bola iná. Strašne ma to k nej ťahalo. A nielen mňa. Ona to vedela. Videla a cítila. Urobila chybu. Zamilovala sa do toho nesprávneho. Do mňa.
Prešli dva roky. Už mi je len kamarátkou a spolužiačkou. Nechcel som sa trápiť a nechcel som trápiť aj ju. Tak som jej navrhol, že si občas len tak spolu užijeme.
-„A čo sme chceli obaja?“
-„No užiť si.“
-„Užiť?? Myslela som, že bojuješ o mňa a nie o užívanie. To si mohol mať s každou inou.“ Teraz som ju ranil. Ľutujem ju. Prečo to nechápe?
-„Ja už z teba neviem vyjsť. Na čo si to potom chcela? Ja som ti povedal, že ťa už neľúbim a že je to čisto fyzické.“ Ó, Bože.... stále ma priťahovala.
-„Ak ma máš rád, tak to prestaň riešiť. Proste nechcem, aby sa to vrátilo.. Ja sa stále snažím prestať ťa ľúbiť a myslela som, že toto pomôže. No nepomáha.“ Sklopila zrak.
-„Kristepane, dievča! Začni už vnímať realitu!“ Zvrieskol som na ňu.
-„Ja ju vnímam,“ áno, už plakala.
-„Ale v nej nežiješ!“ Musel som kričať. Musel, aby jej to došlo.
Bola ticho. Vedela, že mám pravdu. Nikdy si mi neslúžila ako kurva, chcel som jej povedať, ale nechcel som víriť hladinu ešte viac. Normálne som bol zvedavý, čo mi teraz povie.
-„.........Chcem niekoho iného,“ povedala s istou dávkou hrdosti.
-„Na čo mi to hovoríš?“ Typická Freya! Začal ma chytať vnútorný smiech (to je, keď sa vám zdá niečo dosť absurdné a zároveň aj reálne, jednoducho sa smeje vaše tiché vedomie). „Chudák chlapec,“ fakt som nevedel, čo jej na to povedať.
-„To nebolo smiešne.“
-„Ani to nemalo byť. Pravda je veľmi zriedkavo vtipná.“
-„Debil!“
-„Neurotička!“
Vzala tašku a odišla. Zapálil som si cigaretu. Bolo mi to jedno. Konečne.
Inma
Moja najlepšia kamarátka. Vedela som o nej skoro všetko.
Freya bola veľmi rozmarná. Ale spolu s jej šarmom vytvárali unikátnu kombináciu, ako komunikovať s opačným pohlavím. Občas som jej to závidela, no napriek tomu som ju mala veľmi rada.
Mala vlastný svet. Realita jej nedávala dosť. Musela si vytvoriť vlastný svet, aby našla nejaké to šťastie.
Mala aj vlastných ľudí, s ktorými komunikovala na filozofickej úrovni. Väčšina z nás, „smrteľníkov“ nerozumela jej myšlienkovým pochodom, takže urobila správnu vec, keď sa s nami prestala rozprávať o tých „jej“ veciach.
Ľúbila Teda. Tri roky. Neviem, či to bolo len dlhodobé zamilovanie sa, ale láska to určite nebola. Freya nevedela, čo je to ľúbiť. Nikto z nás to nevedel. Veď sme mali len sedemnásť.
Chaos, krása a pomarančový džús. To bolo to, čo ju charakterizovalo.
Vedela počúvať. Poradila. Veľa čítala. Ona vedela všetky moje tajomstvá. Aj tie, o ktorých som jej najprv nechcela povedať. Viem, že sú v bezpečí. Chýba mi...
Tray
Inma mi raz povedala toto: „Freya má strach. Ju si treba jednoducho skrotiť. Zatiaľ sa to nepodarilo nikomu.“
Tak som pri nej stál, keď to najviac potrebovala. Bol som jej kamarát. Nechcel som na ňu tlačiť.
Potom mi Inma povedala toto: „Freya nevie, čo je to láska. Svedčia o tom jej trojtýždňové vzťahy. Chlapcom slúžila ako pýcha a nie ako opora. Už to nechce. Chce rolu dievčaťa, nie rolu objektu záujmu.“
Tak som si všímal jej povahové vlastnosti. A keď som tak pri nej stál a cítil jej vôňu, už som nemal chuť hrať sa na to, čím som nebol.
Keď vtedy odišla od Teda, veľmi plakala. Stretol som ju a objal. Potom sa na mňa pozrela a povedala:“ Chcem aby tu bol niekto, o koho sa môžem oprieť.“
-„A ja len chcem niekoho chrániť.“
Vtedy mi to stačilo. Ktovie, ako by to bolo teraz...
Quentin Harent
Priechod pre chodcov. Oproti sa blíži dievča. Píše sms-ku. Pre chodcov nabehla červená. Ona si to asi nevšimla, pretože šla cez cestu. Kamión. Preboha!
Bol som na pohrebe. Nech jej duša odpočíva v pokoji. Moja už nebude...
napísanísané:: 30.12.2006
prečítalo:: 1442 ludí