xxxxxxxxxx

autor:: neab

rubrika:: poezia

ráno má strašnú váhu
a ešte väčšia sa mu prikladá
až bude leto chcem sa prebudiť
až keď sa znesie vina na moju hlavu
až keď mi vlasy dorastú
až budú mať farbu obilia
až sa voda naplní vodnými vtákmi
až budu mraky lemovať horizonty
mám žrebce v ústach
nakŕm ich svojou krvou
nakŕm ich svojim jazykom
rýchlo kým obaja zavesíme na svoje deti ilúzie
a vinu v podobe šťavnatého ovocia
pozri čo visí nad nami
nie je to čarovný aeroplán
nie sú to stálice
nie je to žiadna z obežníc
vyčerpali sme to posledné
zo všetkých sfér
mená sme stratili
na samom počiatku
mien sme sa zbavili
možno sme chceli zabudnúť
nachvíľu
že meno je s nami najdlhšie
odhalili sme klam
a urobili z neho každodenný chlieb
a iné veci sme lámali
a množili ryby
a horšie veci sa v nás množili
a to bol tiež jeden zo spôsobov
ako sa zabudnúť nachvíľu
Je kreslo a lampa vedľa neho
všetko vyrobené našimi rukami
a za ním vyhliadka na skutočné časy
a šedé more
a hnedé obzory

napísanísané:: 26.12.2006

prečítalo:: 1002 ludí