k6.sk - literárny server

.... nič, vôbec nič,
prázdno v hlave
a hrozne ťažké viečka....
... unavená telo.
spánok, prosím, spánok!

... počúvam, ale nepočujem.
kĺžem sa po povrchu textu,
no nepúšťa ma dovnútra....

je mi ľúto a smutno
a mám zlosť na celý svet.
nechajte ma napokoji!
čo po mne ešte chcete?!
takto sa predsa nedá žiť....

najviac sa však zlostím na seba.
krv sa mení na slzy,
kladivom si drtím kĺby
a krik mi očisťuje vnútro,
no za cenu vyvrátenej večere
spolu s rukavicou-palčiakom.

.... nič...
... len hrozne ťažké viečka.