k6.sk - literárny server

... malou žltou asociáciou prechádzajúcou stredom
zapnutou vo vlasoch
prichádzam k púšti, ktorá je krásna práve tým,
že v sebe ukrýva studňu.

pijem veľkými dúškami jej piesok,
odkaz z čias praveku,
a v jej zrkadlení nachádzam prach hviezd
svetielkujúci v teplej noci viac ako nádej...
voniam v nej dávne oázy zabudnutia,
stánky záchrany.
odkrývam jej fatamorgány jediným závanom vetra.

najtajnejšou zbraňou každej púšte je jej pretvárka na more,
najväčšou slabinou jej krehkosť brúseného skla.

...nesiem ju v debničke s nápisom "fragile"
a poctivo prežúvam...
...dvadsaťkrát prežuť a potom zhltnúť
(pozor, nie naopak)...
... a poštár na mňa akosi divne gáni
(asi preto, že ju včera zabudol pred krčmou...)....

...jej vrúcnosť mi na líca maľuje zrnká prachu...
... a znovu spúšťa vedro na dno...