xxxxxxxxxx

autor:: neab

rubrika:: poezia

dal som sa na cestu
po neznámej a dlhej ceste krajinou
dal som sa hľadať poklady
tam kde sú skutočné moje tiene na múroch
tam kde viac nevidím tvoje tiene na zemi
rozsvietiť kvôli očiam nemôžem
zasvieťte svetlá priatelia
otvorím okná dokorán
budem sa štverať po stenách
v tú noc som tvrdil že tma je ako požehnanie
a prípravou na ten obrad že je deň
a odrazu prívaly čerstvého vzduchu sú najhorším zločinom
a moja jediná láska už nie je jediná
a moja jediná láska už nie je moja
a napriek všetkým opatreniam mi nič z nej nepatrí
získal som pocit že ak hlavu položím za noci na trávu
uvidím v zemi prúdiť tvoje živiny
a že mi život do hliny utečie
a z môjho mäsa je pohrebná hostina
rozkladám okrasné perá po zemi
spravím z nich brká na písanie
až z mojej lebky ty urobíš kalamár
potom ti vlastnú kožu rozprestriem
napíš sa tisícom riadkov na papier
vyčítam z teba všetko prstami
ak však vieš vrátiť čas sprav znova kvety na stromoch
a slnko trochu silnejšie
ak s tým vieš niečo urobiť nenechaj veci len tak byť
nech sa nám nestratia z dohľadu
vyhliadky nových teplých dní
občas sa
-dobre viem-
rozpaľujem lúčmi prapodivných stálic
som ako hrad z piesku na pobreží
nesmieš ma nechať odplaviť
steny mi musíš zvlhčovať inak ma vietor odveje
po zrnkách ovzduším do diaľky
ozdob ma prosím mušľami
postav dva morské vtáky na stráži
a kraby odo mňa odháňaj
potom si pokojne slávnostne
utkaj na veže zástavy
môžeš sa vo mne zabývať
panovať vo mne na chvíľu
ak máš moc hviezdy vyčariť
urob ich veľké a nádherné
a ja sa na brehu posadím do trávy
upriem svoj pohľad do diaľky predomnou
a budem hodiny sledovať
čomu chceš aby som uveril
budem mať uši len pre teba
oči len pre tvoje výtvory
dám nové mená súhvezdiam
a ak máš moc meniť osudy
alebo ak trochu nebesám rozumieš
urob mi šťastie a trápenie
pol na pol v presnom pomere
a ja ti ako oheň v kozube
okrášlim dlhé večery
môžeš mi potom vyčítať
že možno rád a pričasto premieňam svoje podoby
na to si pokojne vyžiadaj hneď moju hlavu na mise
aj tak v nej nebudeš listovať
ako sa v knihe listuje
ozdob si uši mojimi očami
možno im budeš rozumieť
na krk si zaves moje dva jazyky
jeden je pravdivý druhý nie
zuby si vsať do koruny
ozdob sa mojim dúfaním
kožou sa zakry keď vietor zaveje
urči mi nové rozmery
nech sa mi nestratia z dohľadu
ako sa občas strácajú

napísanísané:: 19.12.2006

prečítalo:: 646 ludí