k6.sk - literárny server

deň v Paríži



Písmená
hľadajú slová
v slovníku
a vety sa strácajú
na konci lavičiek
pred Louvre.

Láska
vztýči hlavu,
ukáže nekonečnosť
a dotkne sa hodín
všedných dní.

Večný plameň
víťazného oblúka
rozdá teplo chladným
dňom.

Dve túliace telá,
nesnažia sa prebehnúť
pomedzi autodróm –
tisnú sa k sebe,
stavajú Eiffelovú vežu
svojich sŕdc.
Tá,
studená konštrukcia
ich nemo sleduje.

Spadla kvapka rosy.

Naskočila červená.

Ďalšie slepé kroky
po lipových listoch
dlhej aleje
približujú sa
k víťaznému múru
lásky.
Tam položia
teplo sŕdc
a slovník vyznania.

Písmená
nehľadajú slová
a nahé vety význam.