pesiak

autor:: jINdr:)

rubrika:: poezia

kedysi
si pisala moje myslienky
ako nieco dolezitejsie
nez obycajny skolsky diktat.
teraz
ich len citas
chladnym srdcom,
ako keby sa ta vobec netykali,
ako keby ta spalujuca vasen v nas
zhasla s prichodom prvej zimy.
a tak cakam, cakam, cakam...
kym opat rozkvitnes vo farbach jesene
a ja ta ucitim na vlastnej kozi i pod nou.

(chybas mi...)

kedysi
som daval zmysel
tvojmu nezmyslenemu zivotu,
o nieco prazdnejsiemu
nez rozbita flasa vina,
v ktorej den co den utapam svoj zial,
bohudik.
teraz
ako pesiak
na ciernych polickach sachovnice
tvojich rozmarov
naivne dufam,
ze ma neobetujes kvoli vyssim cielom.
ved existuje nieco viac ako (nasa) laska?

(stale mi chybas...)

napísanísané:: 14.12.2006

prečítalo:: 1522 ludí