k6.sk - literárny server

čo ak nikto z nás neklamal
a všetko čo sme povedali bola pravda
čo ak sme nemali žiaden dôvod
a veci sa predsalen dali do pohybu
a teraz si pýtajú vysvetlenie
a svedkov stále ubúda
čo ak si v tichosti povieme
že sme sa vzdali zážitkov
že sme sa viny zbavili
čo ak sme všetko o čom sme žartovali
mysleli smrteľne vážne
staval som z piesku vežu na pláži
a ty si staval zábrany
a zdobil cimburie mušľami
nadýchnem sa kým zoskočím
postavíš zmysly nastráži
čo ak sme možno zabudli
ako sa zbaviť jeden druhého
a stali sa súčasťou systému
sú veci ktoré nepochopím
ako ty nepochopíš moje postoje
od momentu keĎ ráno očí otvorím
dovtedy kým ich večer nezavriem
prežijem odliv aj prílivy
posnažím sa ťa neminúť
nespláchnuť tvoje zrnká do peny
raz večer možno celkom odveci
urobím nádych a poviem ti
pamätáš ako sme sa potápali
čím nižšie som klesal pod hladinu
a v ušiach to svinky bolelo
tým viac som ťa cítil pod kožou
nad nami bola len haldina
hore sa deti kúpali
hore si lode plávali
a my sme mali priestory
a vzduch len na dve hodiny
kontroloval si moje dýchanie
dnes je tu iná kontrola
dnes plynú prúdy po tvári
vtedy sme strácali zábrany
dnes sme stratili niečo čo nám aj tak nikdy nepatrilo
možno sme len priveľmi zamilovaní
aby sme to nechali odísť
možno sa snažíme
ale neprichádzajú výsledky
a keď zas poviem pamätáš
zastavíš moje pochody
no keď to neskúsiš
nikdy nepoznáš
že som chcel snažiť
trochu a možno nie úspešne
že som sa snažil chcieť
prirýchlo možno predčasne
odhaliť tvoju podstatu
odhodiť šaty a utekať k jazeru
zbaviť sa vlasov
a nastaviť hlavu oblohe
nastaviť krk ostrému mrazu
a vystaviť hrudník na obdiv
moje oči na tebe sedeli
ako dve mačky na kriedovom útese
len ťažko si to mohol komentovať
a rovnako ťažko mohol pochopiť
bojím sa o tvoju budúcnosť
možno tam vôbec nebudem
bojím sa tvojich nárokov
neviem či čakáš dôkazy
možno som zabudol hovoriť
možno si zabudol počúvať
asi sme vidieť zabudli
ty moje dôkazy len z ťažka pochopíš
možno by sme mohli urobiť niečo
čo ešte nikdy nebolo urobené
a vymyslieť niečo čo nikdy nebolo myslené
ale čo ak nám chýba jedna vec
a nevieme ju nahradiť odvahou
a nevieme odvahe prísť na meno
chodili sme okolo horúcej kaše
až sme si nohy zodrali
zostali mi dve farby
a tebe len áno a nie
myslím že ani zajtra to nebudel lepšie
je možné že nás zakryje obloha
potrebujem od teba viac
potrebuješ počuť aspoň niečo
rečí nie je nikdy dosť
všetko čo si kedy chcel
bolo žiť v dokonalej rovnováhe
mám rád symetrické veci
ale nie každý deň