*********

autor:: neab

rubrika:: poezia

všetko čoho sme sa kedysi dopustili
dnes vzyerá bolestivé a ohavné
a kedzsi sme nežili ničím iným
zavrhol som všetky svoje plany
pre teba
a opustil slnko v afrike
nabralo to rýchly slád
a malo to nečakaný koniec
si taký múdry
keď hovoríš
a taký krásny
keď spíš v posteli
pozri mi do očí
a budem diabol z čokolády
už som ti spomínal
mal som priateľa
a ten sa rovnal zázraku
skočil som z neho
ako z kriedového útesu
a dopadol doňho
ako do morskej vody
môj priateľ mal pevné ramená
a štyri oči
ktorými za mňa plakával
a trpezlivosť
ktorou zo mňa snímal smútok
a kopec iných užitočných vlastností
dnes som sa vyzliekol z priateľov
keď chceš prísť odchádzam
keď vstávaš zostávam v posteli
s dúfaním že sa v nej navečer stretneme
najkrajší deň
sme ešte neprežili
najkrajší úsvit sme nevideli
najkrajšiu chvíľu neprespali
najlepšiu príležitosť neprepásli
nás spásli iné prežúvavce
spásli nás pod zem ku koreňom
odkiaľ sme pre listy živiny ťahali
odhalil som svoje skryté poklady
a vyprázdnil svoje kontá a útroby
a možno som čakal odmeny
tak trochu v nádeji
a tak trochu v sprostosti
a keˇsa zatiahne obloha
a vtáci vyprázdnia nebesá
ponorím sa do vzduchu
vnorím sa doňho ako do vody
s cigaretou
s boľavými krížami
s ustatými nohami
a nekonečne horúcim snívaním
koľuje v tebe ľadová voda
si ako dieťa
cynické a citlivé
a keĎ dostaneš hlad
nič ti nie je sväté
snáď more a horské scenérie
najkrajšie more sme ešte nechutnali
z najvyšších výšok neskákali
a nevzdali sa svojich návykov
opustíš moju náruč
opustím vtoje pravidlá
zanecháš moje postoje
zbavím sa tvojho vplývania
stanem sa možno pôdou
čo čaká v lete na dažde
raz zo mňa zmyjú tvoje pohľady

napísanísané:: 2.12.2006

prečítalo:: 1143 ludí