k6.sk - literárny server

Posledná kvapka v oku



Na konci sídliska
sa tesne pod oblohou
točia kŕdle
vyradených autobusov
po vetre ich cítiť
z vypustených duší
stúpajúcich
posledný krát
niekam do kopca

V tej chvíli sedí
vo dverách
starej
zhrdzavenej búdky
prezident
v tureckom sede
trochu ako Gándhí
v slnečných okuliaroch
s jedným sklíčkom
vybitým
a trochu ako zaprášený
krstiteľ
- ukrýva v dlani
zopár kvapiek
včerajšieho dažďa
ktoré sa nikdy
neminú

Keď mu je smutno
Vyhodí si ich
do slnka
až hlasno zaškvrčí
na dne vesmíru
a práve vtedy
vidí
svoju prisľúbenú dúhu
naraz
vo všetkých kalužiach
farebné tváre
serafínov šepkajúcich
že už nikdy
nezmokne