k6.sk - literárny server

Stužková slávnosť pokračovala vo veselšom duchu, ako začala. Rodičia sa uvoľnili, učitelia si pripili a oslávenci sa ožrali. Stužková slávnosť sa začínala podobať na krčmovú zábavu, a miestami aj na orgie. “Na zdravie“, Majolenkin otec pri zdvíhaní pohára takmer prevrátil stôl. Učiteľský zbor sa na neho pozeral s úškrnom, Majolenka len sedela a vyplašene sledovala vystrájanie otca. Pozrela s otáznikom v očiach na mamu, tá mykla plecom, do ničoho sa nestarala, nič nevedela, nič nevidela. Hľadať u nej pochopenie bolo zbytočné. Majolenka sa zhlboka nadýchla a jej otec už pokračoval: „Na naše krásne a inteligentné deti“, pohladil Majolenku po hlave, inštinktívne mu uhla a pozerala tmavými očami do zeme. Otec na ňu pozeral so záľubou. Mal už trochu pod čapicou. Zohol sa ku nej: „Nechceš ísť cikať?“ opýtal sa úlisne. Prikývla. Vedela, že nemá zmysel odporovať. „Odveziem ťa, chceš“ znovu mu zacítila z úst pach pálenky. Tento krát už prikývnuť nestihla. Otec jej chytil vozík a začal ju tlačiť k mužským záchodom. Vybral ju z vozíčka, a zamkol sa s ňou do kabínky. Keď jej začal sťahovať nohavičky, Majolenka mlčala, len slzy jej ticho stekali po tvári. Bezvládna spodná časť tela sa nevzpierala. Vydýchol, zapol si nohavice a Majolenku pobozkal na čelo. Bolo to fajn, usmial sa zákerne. Upravil aj Majolenku a vozík znovu vytlačil do miestnosti s mladými ľudmi, ktorí oslavovali vstup do života. Matka sa stále tvárila sprosto a nechápavo. Otec vzal v dobrej nálade fľašu a „Na zdravie“, zvrieskol na celú sálu a napil sa rovno z nej. Potom začal padať. S buchotom pristál hlavou v Majolenkinom bezvládnom lone. Privolaný lekár skonštatoval infarkt.