k6.sk - literárny server

Už nikdy nemusíš stáť tu pri mne,
nedokážem držať ťa v objatí...
Nesprávala si sa dosť úprimne.
Z nášho „my“ zostalo len „ja“ a „ty“.

A prečo nastal ten deň plný lží?
Ako si mi mohla tak ublížiť?
Ak so mnou nedokážeš, s iným ži!
Ale ja sa k inej nepriblížim...

Namýšľal som si, že máš ma rada.
Namýšľal som si, som tvoj jediný.
Hľadal som inde, než bola pravda.
Ten tvoj úsmev bol tak nevinný.

Dosť zlé, že našiel som ťa pri čine,
nevedel som myslieť na nič iné.
Nerozumel som tvojej príčine,
tvoj čin mal následky ničivé.

Ty si sa tak rozhodla a čo s tým?
Aspoň, že som sa to dozvedel sám.
Z toho „my“ zostalo len „ja“ a „ty“.
Ja ťa kašlem, srdce zlomené mám.

Namýšľal som si, zabudnem rýchlo.
Namýšľal som si, z hlavy ťa preč dám.
Prial som si, aby sa mi to vyhlo.
Namýšľal som, že nie, no som sám...