k6.sk - literárny server

Dôležité upozornenie na začiatok:
Všetky postavy tohto príbehu sú vymyslené, sú iba výplodmi mojej fantázie. Náhodná podobnosť medzi niektorou z vymyslených postáv a skutočným človekom je čisto náhodná.

Dej sa odohráva v imaginárnej Morenskej republike, ktorá vynaložila veľkú snahu, aby napredovala, čo však ľudia nechceli, a tak si zvolili novú vládu. Morenská republika a jej nová vláda tiež nie sú reálne, sú len hrozivým výplodom mojej obrazotvornosti. Nemajú nič spoločné so žiadnym skutočným štátom ani vládou žiadneho štátu. Prípadná podobnosť je opäť len čisto náhodná.

Robko: Chlapci, čo by ste povedali, keby sme zvýšili sociálne dávky, veď čo by sme robili, ak nie rozhadzovali, a zdvihli úroveň minimálnej mzdy na takých 100 percent priemernej?
Janko: Ale nie Maďarom, cigáňom a buzerantom.
Robko: A tvoj názor, Vladko, je aký?
Vladko: Tak ako moje hnutie, tak i ja sa smiem vyjadrovať len nejasne, aby mi nikto nerozumel. Keď trepnem nejakú hlúposť, čo s otázkou vôbec nesúvisí, musím na nej trvať a tváriť sa pritom aký som ja múdry a s pohŕdaním na tých, čo sa tvária, že mi nerozumejú. Potom vyzerám inteligentnejší a nikoho vlastne netrápi môj názor, takže je to dobre. Preto teraz poviem. Naše hnutie má dva ciele. A ja osobne si navyše myslím, že by sme sa mali tomu chudákovi Ivanovi ospravedlniť v mene štátu.
Robko: Vieš, Vlado, to je s tým Ivanom všelijaké. Neviem, ako by zareagovali moji voliči. Dám si preto zistiť, akú majú o tom mienku a ja ju budem mať rovnakú, bez ohľadu na to, či je to názor správny alebo nie.
Janko: Šikovní, títo populisti, však Vlado. A chlapci, nedáme si niečo? Pivko, um, slivovicu?
Robko: Daj si, Jano, ak ti to pomôže.
Vladko: Mňa ten Ivan trápi. Taký mi je to dobrý kamarát a súdy mu napokon nič nedokázali. S mojimi amnestiami sa z toho pekne dostal, čiže je oficiálne nevinný, nie? Chcem, aby sme sa mu ospravedlnili.
Robko: Môj názor poznáš... Ste teda za neúmerné zvýšenie sociálnych dávok? Bude to síce jednak záťaž pre rozpočet na strane výdavkov, demotivuje to k práci a následne sa znížia príjmy. No na druhej strane, utiahneme to vďaka zlepšenému podnikateľskému prostrediu, keď podnikatelia budú musieť platiť vyššie mzdy, možno i vyššie dane a nakoniec im aj zregulujeme ceny. Čo viac si môžu želať? Už snáď len aby sme im zoštátnili majetok.
Janko: Dobrý um. Pravý morenský. Je vidno, že ho nerobili Maďari, cigáni ani buzeranti!
Robko: Teda ma v tom podporíte?
Vladko: Naše hnutie má dva ciele. Dostať sa do vlády a byť v nej štyri roky.
Janko: Morensko! Ty moje jediné, jedinečné!
Robko: A regulovanie cien?
Vladko: Máme dva ciele, ako vravím, páni, a už som sa vyjadroval. Prvý sa nám už splnil a druhý sa, dúfam, splní tiež.
Robko: Sú to veru pekné ciele.
Janko: Kde je tu balkón? Akosi veľa som toho vypil a treba mi šťať. Dúfam, že to pristane na hlave nejakého Maďara! Hík...
Robko: Dospejeme ku konsenzu?
Janko: Ku konsenzom nedospejeme, lebo sa všetci zhodneme. Kde je ten balkón?
Robko: Tam.
Vladko: Naše hnutie má dva ciele. A navyše je tu stále otázka toho Ivana.
Janko: Hej ty tam dole! Si Maďar?!
Maďar pod balkónom: Igen.
Janko: Tu máš, ha, ha.
Maďar: Nešti na mňa!
Janko: Ha, ha. Nemáš byť Maďar. Ale keby si nemal také protištátne názory, mohli by sme byť priatelia, kľudne, však ja proti Maďarom nič nemám. A stavím sa, že ani nevieš, čo je to konsenzus, Maďar!
Robko: A vieš, čo mi napadlo? Že dám tomu stratenému chlapcovi, Tomášovi, akési peniaze. Médiá už týždeň nehovoria o inom, ako zatúlanom Tomášovi. Ja mu dám peniaze a koľko ľudí ma za to bude pokladať za nezištného hrdinu? Bude to taký symbol. Minulá vláda uzákonila, že sa bude za horskú službu platiť, chcú teda peniaze a ja peniaze, naopak, bezhlavo rozdávam. Iste mi to v nasledujúcich voľbách hodí aspoň pol percenta navyše!
Vladko: Ste vy ale mazaní, vy sociálni demagógovia! Akí podlí, zákerní, vypočítaví a bez štipky svedomia. I ja by som bol možno takí, ale neviem, či sa to neprieči dvom volebným cieľom nášho hnutia. A navyše, ja rád vypisujem odmeny len ak viem, že nikomu nič nedám. To je väčšia sranda.
Janko: Morensko! Hej ty, neutekaj! Si Maďar?!