Umelo vyvolaný slnovrat

autor:: krovinár

rubrika:: poezia

Umelo vyvolaný slnovrat






Je ráno
keď slnko vypaľuje
zlatú sponu
vtákom na hrdlá
a ty sa budíš
rovno do plameňov
bez hlasu
a tak strašne
by si túžil
zakričať :

„ Nepribližujte sa
ku mne...
...každú chvíľu
môžem vybuchnúť




O poschodie vyššie
padá septembrová síra
domáce mačky
divo prskajú
plieskajú
o panely
ružovými jazykmi

a zatiaľ
po schodisku
vedú muži
v putách
padlých anjelov
mávajúcich
veľkými lopatkami
ako zakrpatenými krídlami
čo dolietali



V hrdle
ti zhustne vzduch
až tak
že sa dá poprevracať
ako strany
na okne sa spustí
štrnásť karátový film
tvojej zapálenej tváre
- umelo vyvolaný slnovrat
s očami vypuklými
ako popraskané zrkadlá
v ktorých sa dá čítať
už len hmatom

- pochopíš
že si bol vymrštený
v príliš ostrej zákrute
a na Zem
už nedovidíš

















napísanísané:: 19.11.2006

prečítalo:: 1328 ludí