NEOBKRESLITEĽNÁ REČ
autor:: passoa
rubrika:: poezia
Stojím tu v tichej noci
a snažím sa spomenúť si.
Mám toľko emócií,
že ma prerastajú
a medzi nimi vidím tvoju tvár.
Zavrel si oči,
lebo som ich mala zavreté tiež
a počúvala som tú tvoju neobkresliteľnú reč,
ktorá ma cez zimomriavky strhla
do úplne iného uhla ponímania
a tak teraz stále prebieha
proces môjho vzdávania sa.
A zasa chvíľu držím tmu za hviezdy,
podľa toho viem, ako si ma roznietil.
Tie emócie ma robia nehmatateľnejšou ako je vietor.
V hlave cítim moment,
keď si sa s mojimi očami stretol.
Som celkom sama.
Noc je skutočne tmavá ...
Namiesto teba prichádza niekto iný
a kradne mi sladkobolestné vidiny
o tebe ...
a snažím sa spomenúť si.
Mám toľko emócií,
že ma prerastajú
a medzi nimi vidím tvoju tvár.
Zavrel si oči,
lebo som ich mala zavreté tiež
a počúvala som tú tvoju neobkresliteľnú reč,
ktorá ma cez zimomriavky strhla
do úplne iného uhla ponímania
a tak teraz stále prebieha
proces môjho vzdávania sa.
A zasa chvíľu držím tmu za hviezdy,
podľa toho viem, ako si ma roznietil.
Tie emócie ma robia nehmatateľnejšou ako je vietor.
V hlave cítim moment,
keď si sa s mojimi očami stretol.
Som celkom sama.
Noc je skutočne tmavá ...
Namiesto teba prichádza niekto iný
a kradne mi sladkobolestné vidiny
o tebe ...
napísanísané:: 19.11.2006
prečítalo:: 1143 ludí