STEBLÁ
autor:: passoa
rubrika:: poezia
Vdýchla som ťa
ako sa vetrí
stopa
po živote.
Mal si
môj dážď
všedný,
slzy
vzlietnuté...
Držala som sa
stebiel
tvojho srdca
a vtedy
sa začal
môj láskotesný svet
rúcať.
Na západe
vyšla
tvár slnka.
Vedie
svoje vlasy
cez moju hruď...
Znovu si vyčítam,
že som ťa nedokázala
prehliadnuť.
Život
sa zabíja
s takou ľahkosťou,
keď sa vraciaš
do svojho bezvetria.
ako sa vetrí
stopa
po živote.
Mal si
môj dážď
všedný,
slzy
vzlietnuté...
Držala som sa
stebiel
tvojho srdca
a vtedy
sa začal
môj láskotesný svet
rúcať.
Na západe
vyšla
tvár slnka.
Vedie
svoje vlasy
cez moju hruď...
Znovu si vyčítam,
že som ťa nedokázala
prehliadnuť.
Život
sa zabíja
s takou ľahkosťou,
keď sa vraciaš
do svojho bezvetria.
napísanísané:: 19.11.2006
prečítalo:: 1106 ludí