STEBLÁ

autor:: passoa

rubrika:: poezia

Vdýchla som ťa
ako sa vetrí
stopa
po živote.


Mal si
môj dážď
všedný,
slzy
vzlietnuté...


Držala som sa
stebiel
tvojho srdca
a vtedy
sa začal
môj láskotesný svet
rúcať.


Na západe
vyšla
tvár slnka.
Vedie
svoje vlasy
cez moju hruď...


Znovu si vyčítam,
že som ťa nedokázala
prehliadnuť.


Život
sa zabíja
s takou ľahkosťou,
keď sa vraciaš
do svojho bezvetria.

napísanísané:: 19.11.2006

prečítalo:: 1106 ludí