Cesta len tam...
autor:: Mato
rubrika:: poezia
Padám zo stromu a je mi dobre
spadol som do riečky a rozpustil som sa v nej
tečiem spolu s ňou
spolu priberáme stále nové sútoky
žblnkoceme v rovnakom rytme
naše vlny do seba narážajú
a navzájom sa prestupujú
tečieme cez lúku,
cítim vôňu jarnej trávy
blížime sa k oceánu vody a života
naše priezračné telíčka
sa spolu vlievajú do obrovskej masy
rozplývame sa, už nie sme
sme jedno a nič
spadol som do riečky a rozpustil som sa v nej
tečiem spolu s ňou
spolu priberáme stále nové sútoky
žblnkoceme v rovnakom rytme
naše vlny do seba narážajú
a navzájom sa prestupujú
tečieme cez lúku,
cítim vôňu jarnej trávy
blížime sa k oceánu vody a života
naše priezračné telíčka
sa spolu vlievajú do obrovskej masy
rozplývame sa, už nie sme
sme jedno a nič
napísanísané:: 12.11.2006
prečítalo:: 1307 ludí