k6.sk - literárny server

Skamenelý výkrik osamelého jaštera
túžiaceho po dotyku slnečných lúčov.

Pokus otočiť smer otáčania našej matky Zeme,
snaha zmeniť prítomnosť.

myšlienky na budúcnosť bez sĺz, rán a kŕčov.
Stelesnenie slnka, vzduchu, vlahy.

Krásna utópia nie je. Len utrpenie, láska.

Vicky, ty preťala si moje kroky,
a ja vďačne príjmam utrpenie z krásy.
Pretože lepšie od lásky príjmať rany,
ako keď sme v duši sami...