snahe a snazeni sa

autor:: neab

rubrika:: poezia

zelam si
aby si videl ako vidia krali medzi slepcami
a trochu hanby si zelam
a potom si zelam este trochu dovahy
ja ja nebudem bojovnik
a nikto z nas nebude kralom
zostali este tie ostatne veci
aj to je taka osemetna vec
ruky si mozem zodrat po lakte
mozem si hlavu oholit
mozem sa trebars rozkrajat
a mozem prost cokolvek
cokolvek co chcem moze byt
vsetko je moje zelanie
som taky pruzny
som takz ohybny
a taky vesely
ako zvonenie vo zvonceku
ako trvaly pocit uspokojenia
z dobre vykonanej prace
napr v zahrade
a este sa mozem posnazit
som kamen
ale mozem byt burka
maly zazrak uprostred noci
mihat sa v bleskoch a nechat domy plavat v ovzdusi
priatelia pre mna zomreli
konecne som cisty
konecne som sviezi
priatelia pre man zomreli
moji aj tvoji priatelia
odrazy v zrkadle
zrkadla samotne
aj ramy zrkadiel
stopy po zrkadlach an stenach
aj steny uz miznu pomaly
POMALY straca rytmiku
v rytmike zmizne aj panika
odrazu su tu priestory
potichu stavami z ovocia potzmyvat z tela pot
napchat si brucha pozitkom
nakrmit usi slovami
sluby im chutia najlepsie
nasytit pohald telami
tela su tazke na travenie
zvlast ked sa dostanu pod kozu
aj tak uz neviem vydrazat
zacat sa krmit ovzdusim
zacvaknem zuby - su zavory
zamknem sa na sedem zapadov
ako sa v rozpravkach zamkyna
a ked zas pobezim zahradov
v uzasne nadhernom snazeni
a ked zas nasadim poplazy
a mrazy budem odhanat
a stepit stormy v zahrade
zas budem poslednzm
slnecnym dnom na jesen
a trochu pocasim
a trochu prostredim
a trochu duchom zahrady

napísanísané:: 3.11.2006

prečítalo:: 1085 ludí