k6.sk - literárny server

Sedela v pizzerii vedľa hlavnej stanice a pozorovala sa vo veľkom zrkadle.Videla upravenú mladú ženu s kučeravými vlasmi čokoládovohnedej farby,v elegantnom kostýme.Cez lesknúce pery vypúšťala cigaretový dym.
Napadlo u ako tu sedela pred pol rokom ako nezamestnaná s blond vlasmi,copom a v džínsoch.
Zmena bola zreteľná.A nielen tá vonkajšia.Vtedy ešte netušila,že hlavné mesto jej dá až tak veľa.Priniesla jej prácu ktorá ju bavila a zároveň bola dobre platená.
A okrem práce aj lásku.Úžasného človeka s veľkým srdcom a čistou dušou.
Čakala teda naňho v pizzerii a rozmýšľala o svojom živote.
Koľkokrát už čakala za tých takmer tridsať rokov.
V lete aj v zime... Spotená aj trasúca sa od zimy...
Unudená,s napätím,z povinnosti,z nutnosti,s obavami či vzrušená...
Na zastávke,u lekára,na úrade,v obchode,pri bufete,v škole,v kaviarni,v práci či doma...
Stalo sa,že si myslela že čaká zbytočne.Alebo omylom...
Inokedy zas mala pocit,že sa dočkala.
Tých márnych čakaní ale akoby bolo viac.
Záleží len od nás ako to vnímame.
Väčšinou robila z čakania zábavu.Pozorovala ľudí.Bola to jej reality-show.Predstavovala si odkiaľ prichádzajú,kam majú namierené.Ako sa cítia?Ako sa správajú doma,či ich vôbec čaká niekto,aké majú ciele?
Každý človek-iný príbeh.Varicáie boli nekonečné.
Momentálne riešila upravenú mladú ženu s kučeravými vlasmi čokoládovohnedej farby v elegantnom kostýme,ktorá fajčila oproti v zrkadle.
Jej príbeh poznala dosť dobre.Dostatočne nato,aby vedela že sa dočkala.
Veď celý život čakáme na niečo,na niekoho.
Ona čakala tiež.
Na lásku.
Na Dávida..