k6.sk - literárny server

"Chcem ťa...!"-šepkala mu do uší,keď mu zahrýzla do krku.Bozkávala ho pomaly a nežne.
On cítil jej horúci dych,ktorý sa zmiešal so studeným potom na jeho šiji a vytvorili tak zvláštnu zmes.Vedel,že tú vôňu ešte bude cítiť dlho...
"Ja ťa chcem tiež..."-povedal jej medzi dvomi bozkami.Mali vlhké pery zo studenej kofoly.Ich jazyky sa vírili cez bránu otvorených,no predsa spojených pier.Akoby sa zastavil čas-boli tu v tejto chvíli pri stole kaviarne jeden pre druhú...
"Slečna,platíme!"-povedala ona a vzápätí ho chytila za ruku.Vonku bolo príjemne,septembrový večer im vyšiel v ústrety.Pomalým krokom kráčali po uličkách parku,medzi zeleňou.
Zrazu sa obzrela okolo seba a keďže na okolí nebolo živej duše,stúpila na čerstvo okosenú trávu.On za ňou až k starej jeľši. Oprela sa o strom a pritiahla ho k sebe. Aj cez mokré nohavičky,krátku sukňu a jeho nohavice cítila dôkaz jeho túžby.Svoje prsia pritlačila k jeho hrudi.Rozopla mu zips a on jej nedočkavo vyhrnul sukňu a dal nabok nohavičky,aby sa konečne dostal k miestu,po ktorom tak túžil.Ona sa oprela hlavou o kmeň stromu a zdvihla pravú nohu.
Vedeli,že teraz je tá chvíľa,na ktorú tak a toľko čakali.
Vedeli,že sú stvorení pre toho druhého.
Ona preňho a on pre ňu.
Nechceli ďalej čakať.
Bolo by to zbytočné.
Ona ho chcela mať v sebe.
On chcel dobiť jej vnútro.
Boli omámení vôňou kvetov,trávy a kávy,ktorá sa šírila z terasy kaviarne.
Chceli sa splynúť.
Teraz...


"Dobrý večer! Kontrola cestovných lístkov...!"-počula zrazu zblízka.Otvorila oči a uvedomila si,že rýchlik sa blíži k stanici,kde mala vystúpiť.
Bol to len sen...
Ale pravdivý.
Cestou domov znovu prežila to najkrajšie,čo sa im mohlo stať.
Vianoce boli ďaleko,no dala a dostala krásny darček.
Sladký,spoločný orgazmus.
Usmiala sa a vedela,že ho miluje.
A on ju tiež.
Bez pochybností.
A tak je to správne...