prečo by som mal
autor:: jINdr:)
rubrika:: poviedky
Už dlhšie som mal rád jedno dievča. Boli sme viac než dobrí kamaráti. Bol som si istý, že i ona to tak cíti. Konečne som sa odhodlal a prerušil trápne ticho, ktoré ani neviem, ako nastalo, otázkou: „Chodila by si so mnou?“ Prekvapene sa na mňa pozrela a povedala: „Chodila...“
Vo chvíli, keď to vyslovila, bol som neopísateľne šťastný. Lenže ona neskončila. „Chodila by som s tebou, keby si mi povedal, prečo by som mala.“ Nevedel som čo povedať, iba som mlčal a hľadel na ňu s údivom. Chvíľu čakala, ale keď som sa nezmohol ani na slovo, odišla.
Ďalší deň som za ňou išiel s odpoveďou, nad ktorou som rozmýšľal celý predchádzajúci večer. „Mala by si so mnou chodiť, pretože ťa mám rád.“ Usmiala sa a bez váhania odvetila: „Myslíš si, že je to dosť? Stačí to podľa teba?“ „Neviem...,“ povedal som zmätene. Znovu odišla.
Nasledujúce ráno som ju vyhľadal so slovami: „Myslím, že áno. Ale ak ti nestačí moja láska, je to tvoj problém. Zdalo sa mi, že aj tebe na mne záleží, ale asi som sa mýlil.“ Dokončil som, čo som chcel a tentoraz som to bol ja, kto odchádzal.
Zrazu na mňa zakričala: „Počkaj!“ Rýchlo ma dobehla a pokračovala: „Aj podľa mňa to stačí. Naozaj mi na tebe záleží. Odpoveď na otázku, čo si sa spýtal pred dvomi dňami, znie áno. Chcem s tebou chodiť, ak ty ešte stále chceš chodiť so mnou.“ Potešil som sa a odvetil som: „Najprv mi povedz, prečo by som mal...“ (Bozk mi ako odpoveď postačil.)
Vo chvíli, keď to vyslovila, bol som neopísateľne šťastný. Lenže ona neskončila. „Chodila by som s tebou, keby si mi povedal, prečo by som mala.“ Nevedel som čo povedať, iba som mlčal a hľadel na ňu s údivom. Chvíľu čakala, ale keď som sa nezmohol ani na slovo, odišla.
Ďalší deň som za ňou išiel s odpoveďou, nad ktorou som rozmýšľal celý predchádzajúci večer. „Mala by si so mnou chodiť, pretože ťa mám rád.“ Usmiala sa a bez váhania odvetila: „Myslíš si, že je to dosť? Stačí to podľa teba?“ „Neviem...,“ povedal som zmätene. Znovu odišla.
Nasledujúce ráno som ju vyhľadal so slovami: „Myslím, že áno. Ale ak ti nestačí moja láska, je to tvoj problém. Zdalo sa mi, že aj tebe na mne záleží, ale asi som sa mýlil.“ Dokončil som, čo som chcel a tentoraz som to bol ja, kto odchádzal.
Zrazu na mňa zakričala: „Počkaj!“ Rýchlo ma dobehla a pokračovala: „Aj podľa mňa to stačí. Naozaj mi na tebe záleží. Odpoveď na otázku, čo si sa spýtal pred dvomi dňami, znie áno. Chcem s tebou chodiť, ak ty ešte stále chceš chodiť so mnou.“ Potešil som sa a odvetil som: „Najprv mi povedz, prečo by som mal...“ (Bozk mi ako odpoveď postačil.)
napísanísané:: 12.8.2004
prečítalo:: 1430 ludí