insania
autor:: insania
rubrika:: haluze/blbosti
/*d*/ hmm, čo ak s vami viem komunikovať iba slovami?
/*i*/ zmenil si sa, akoby otupel! Niekedy si všetko vravel za mňa.Našiel si to vhodné slovo.Vytrhlo ti vnútornosti a usmialo sa na nás.
/*d*/ zmenil.
/*i*/ bola s tebou sranda. Dal si na moje rady. Boli sme tak bezstarostní. Chceli sme spolu odísť. Niekam ďaleko. Bolo jedno kam,hlavne, že sme boli spolu.
/*d*/ ( naoko )
/*s*/ čo ti na to teraz máme povedať? Nevieme, čo ti máme rozprávať. Veď si nás nikdy ani len nepustil k slovu. Vtedy, keď som ťa ľúbila. Kde si nechal tie nezabudnuteľné slová? Dotyky a zimomriavky, ktoré mi tak krásne trhali kožu. Čo z nás ostalo? Prídeš sem tam zafajčiť. Vadí mi aj dym, ktorý tak nemotorne vyfukuješ z úst.
/*d*/ asi sa ti vtedy pred očami topilo srdce z čokolády. Iný nebudem. Veď to som ja!! Pozrite sa! Už sa na mňa nemôžete pozrieť? Vždy som to bol ja. V najhorších chvíľach som potreboval podať ruku. Dostal som len otázku. Nechceš byť na chvíľu sám? Nechcem. Ja som totiž mal niečo viac. Človeka ,ktorý mi rozumel. Videl inými očami, očami ktoré zhadzujú listy zo stromov a rozfukávajú ich v tisíc sypotavých období. Je to až smiešne ako sa slová mam ťa rád dajú skomoliť.
/*i*/ mali sme ťa radi!
/*s*/ ľúbili sme ťa!
/*d*/ lebo sa to vraví. Mali by sme sa mať radi? Pre naše priateľstvo, pre našu lásku, pre spomienky, ktoré z nás vypálili sochy. Vy nie. S vami sa viem rozprávať iba cez riadky. Priatelia!? Keď sa to tak vraví...
/*d*/ aj tak vo veršoch umieram každý večer sám.
/*i*/ zmenil si sa, akoby otupel! Niekedy si všetko vravel za mňa.Našiel si to vhodné slovo.Vytrhlo ti vnútornosti a usmialo sa na nás.
/*d*/ zmenil.
/*i*/ bola s tebou sranda. Dal si na moje rady. Boli sme tak bezstarostní. Chceli sme spolu odísť. Niekam ďaleko. Bolo jedno kam,hlavne, že sme boli spolu.
/*d*/ ( naoko )
/*s*/ čo ti na to teraz máme povedať? Nevieme, čo ti máme rozprávať. Veď si nás nikdy ani len nepustil k slovu. Vtedy, keď som ťa ľúbila. Kde si nechal tie nezabudnuteľné slová? Dotyky a zimomriavky, ktoré mi tak krásne trhali kožu. Čo z nás ostalo? Prídeš sem tam zafajčiť. Vadí mi aj dym, ktorý tak nemotorne vyfukuješ z úst.
/*d*/ asi sa ti vtedy pred očami topilo srdce z čokolády. Iný nebudem. Veď to som ja!! Pozrite sa! Už sa na mňa nemôžete pozrieť? Vždy som to bol ja. V najhorších chvíľach som potreboval podať ruku. Dostal som len otázku. Nechceš byť na chvíľu sám? Nechcem. Ja som totiž mal niečo viac. Človeka ,ktorý mi rozumel. Videl inými očami, očami ktoré zhadzujú listy zo stromov a rozfukávajú ich v tisíc sypotavých období. Je to až smiešne ako sa slová mam ťa rád dajú skomoliť.
/*i*/ mali sme ťa radi!
/*s*/ ľúbili sme ťa!
/*d*/ lebo sa to vraví. Mali by sme sa mať radi? Pre naše priateľstvo, pre našu lásku, pre spomienky, ktoré z nás vypálili sochy. Vy nie. S vami sa viem rozprávať iba cez riadky. Priatelia!? Keď sa to tak vraví...
/*d*/ aj tak vo veršoch umieram každý večer sám.
napísanísané:: 12.10.2006
prečítalo:: 1447 ludí