Pohľadnice
autor:: arthur_dent
rubrika:: poezia
Sústredený na malý bod v priestore
čakám na nádych, ktorý by mal čoskoro prísť.
Na pohľadniciach odkazy z mnohých včerajškov.
Na pohľadniciach včerajšky, čo som nikdy neprežil.
Nápis na dverách – nie som doma – stále visí.
Čakám na návrat svojím odchodom.
Vlastné roky sú ako drobné v hracom automate,
čo stále hrá tú istú melódiu bez prestania.
Nádej mi berie obavy – tú jedinú istotu,
ktoré ma nútia po večeroch rozmýšľať o zmenách.
Na pohľadniciach tváre z mnohých stretnutí.
Na pohľadniciach stretnutia, čo som nikdy nezažil.
Aj večnosť má príchuť dočasnosti.
V hrobovom tichu, kde znie len dupot koní
čakám na chvíľu, keď raz nečakane
kútikom oka zazriem sám seba odchádzať preč.
čakám na nádych, ktorý by mal čoskoro prísť.
Na pohľadniciach odkazy z mnohých včerajškov.
Na pohľadniciach včerajšky, čo som nikdy neprežil.
Nápis na dverách – nie som doma – stále visí.
Čakám na návrat svojím odchodom.
Vlastné roky sú ako drobné v hracom automate,
čo stále hrá tú istú melódiu bez prestania.
Nádej mi berie obavy – tú jedinú istotu,
ktoré ma nútia po večeroch rozmýšľať o zmenách.
Na pohľadniciach tváre z mnohých stretnutí.
Na pohľadniciach stretnutia, čo som nikdy nezažil.
Aj večnosť má príchuť dočasnosti.
V hrobovom tichu, kde znie len dupot koní
čakám na chvíľu, keď raz nečakane
kútikom oka zazriem sám seba odchádzať preč.
napísanísané:: 9.10.2006
prečítalo:: 1427 ludí