k6.sk - literárny server

nenormálne
sa stáva skutočnosťou

I.
sedím v záhradke
na námestí
hrajú cigáni

ako im to znie

aj nástroje sú ladené
do kakaa

deti plašia
holuby

koľká roztopaš

ovenčené glorioly
všetkých svätých
kričia do
diaľky

bielymi recyklovanými
slzami
najviac na vlasoch

II.
oproti sedí žena

veľmi ju chcem
ach, bože ako veľmi!
ale čo mám urobiť?

nad gotickým námestím
sa s rachotom
otvára obloha

z horiacej kostolnej veže
prehovorí ku mne
zunivý hlas

„povedz jej dobrý deň
a objednaj pol deci“

III.
pitoreskný čašník
už nesie
vodku
potkol sa
nerozlial

usmiata dáma
ľahučko
prehadzuje ofinku

hudba hrá cigánsky plač

na veži sa už topia
päťstoročné zvony

čo len zaznie keď ju objímem?

IV.
priblblo sa na seba
usmievame
pod stolom ukrývam
erekciu
baloňáky nekladú
žiaden odpor

„nehanbíš sa?“
opäť hlas

hanbím, ale slobodná
vôľa je slobodná vôľa

„to som to poriešil,
no sadni si k nej
tĺk“

V.
postavím sa
stojíme
pri tom pohybe
nadvihujem stôl
vylievam pivo

„debil“

dáma sa distingvovane
usmeje

vypijeme
pôjdeme?
Áno

„to som ale poriešil
opäť pribudnú ovečky
vždy keď sa do toho vložím
nastanú komplikácie“

objímam ju
zvony už vytvorili
zvláštnu skulptúru
pod vežou


VI.
odhodené
nikláky
lepiace sa do žuvačiek
na podrážky
klopi - klop

hlavný platím

žuvačka?

drobné si prilepte