k6.sk - literárny server

Je neskoro. Ako predtým to nikdy nebude.
Viem. Nikdy nás nebudeme spájať spoločný údel.
Samozrejme. Nikdy ma nebudeš mať rada.
Zmierim sa. Nikdy nepovieš, čo si vravela.

Nedobre. Keď ma vidíš, nikdy sa neusmeješ.
Škoda. Na mojom vtipe sa nikdy nezasmeješ.
Nie OK. Nikdy nebudeme pri jednom stole sedieť.
Hups. Aké to je byť tvojím, nikdy nebudem vedieť.

A. Nikdy už nepoviem, som rád, že sme priatelia.
Je mi ľúto. Nikdy nespoznám tých, čo ti velia.
Áno. Nikdy nebudem mať nikoho rád tak ako teba.
Nie. Už nikdy nespadne viac hviezda z neba.

Možno. Nikdy nebudem šťastný, nikdy mi neodpustíš.
Smútim. Nikdy so mnou nikam nepôjdeš, k vode ma nepustíš.
Priznávam. Mám ťa rád, no nikdy sa to nebude opakovať.
Nestane sa to. Nikdy ťa nebudem svojom kamarátkou volať.

Sme si vzdialení. Nikdy nebudeme spolužiaci.
Bez teba. Nikdy nezaplačem od smiechu do noci.
Vtedy. Ako si bola, nikdy nebudeš bližšie ku mne.
Okrem toho. Nikdy ti nepoložím otázky záludné.

Kvôli tomu. Nikdy neporozmýšľam, kam ísť s tebou von.
Je tomu koniec. Nikdy nepouvažujem: „Ísť s tebou v čom?“
V ďalších rokoch. Nikdy ma neobjímeš, nikdy nepohladkáš.
Mám strach. A ani moje obavy nikdy viac nezalákaš.

Vidím ťa. No nikdy nepocítim vášeň z tvojej blízkosti.
Ty. Vždy si na teba spomeniem, i keď patríš minulosti.