k6.sk - literárny server

Na striebristú hladinu dopadá slnečný lúč. Náladu zdvíha kovová minca na dne pohára. Od Betónu. Upletieš si ruky nad hlavou. Necháš telá blúdiť pomedzi sporo odeté prsty. Načúvaš pestrohlasom. Ten najfarebnejší práve pristál vedľa Teba. Spenené opálené nohy prinášajú piesočné kvapky sucha. Pateticky pohladíš zlato na bronze a oddáš sa plynúcim hodinám. Je otvorené.

Môžeš začať.

Kľúčovou dierkou sa prepasíruješ do trinástej komnaty. Ako je tu len tajomne a krásne. Zákazy neplatia. Osviežujúce zistenie. Dostávaš sa zo zajatia naučených zbytočností. Jedinou podmienkou na pobyt je rozhodnutie byť šťastný. Odchádzaš očistený od smiešnych ľudských paranojí. Nesieš si so sebou kúsok trinástej komnaty. Nezabudni sa tam občas vrátiť.

"Kuk... tak chceš tú zmrzlinu alebo ju mám zjesť ja?"

A pomedzi tie poľudštené zvuky ten pravý rozoznáš: "Vieš, nie je všetko tak, ako by sme chceli. Niekedy môžeme byť úplne popletení. Nie je všetko láska, čo sa bliští, aj keď za ňou srdce piští... Musí tak byť aj naopak. Inak Ti uletí ako vták."

Rozprskne vodnohladinu.

Tak odletela tá vodnoláska.
No priznám, bola to kráska
vo všetkých obmenách.
Vrátila sa tangensom
do krátera pod lesom.

..a nezabudni ju občas
poliať z oboch strán..

Raz Ty a raz ja.