míny
autor:: fukolt
rubrika:: poezia
míny
***
vznášam sa vo víre
divokého tanca
vťahuje ma do nebotyčných
výšin kde stretám
bezduché básne
tvrdých melancholikov
komentujúcich
ťažké rána existencie
***
vhodený do rieky
plávam
ani neviem kam
mlieko a hemoglobín
zmiešané v jednom tele
krv steká
ako vosk sviečkou
***
v baniach snov
ktoré sú bez pamäti
stáčam horké pivo
na spláchnutie
usadenín v pľúcach
diaľka
ty nekonečná
zamyslená
utkaná z dotyku slnka
chcem tvojim čulým slovám
načúvať
prechádzať štôlňami
a veriť že život je len jeden
netrápiť sa zlou ventiláciou
len si vyladiť svoj svet
do virtuozity
***
asi čakám od života veľa
čítať básne
v nadymených krčmách
a spíjať sa do nemoty
krásou
nevšedných miest
dotýkať sa živých ľudí
čírych
ako krištále
ľadovej kráľovnej
chytám do rúk červené plachty
hviezdneho korábu
aby mi slnečný vietor
vysušil slzy
***
vznášam sa vo víre
divokého tanca
vťahuje ma do nebotyčných
výšin kde stretám
bezduché básne
tvrdých melancholikov
komentujúcich
ťažké rána existencie
***
vhodený do rieky
plávam
ani neviem kam
mlieko a hemoglobín
zmiešané v jednom tele
krv steká
ako vosk sviečkou
***
v baniach snov
ktoré sú bez pamäti
stáčam horké pivo
na spláchnutie
usadenín v pľúcach
diaľka
ty nekonečná
zamyslená
utkaná z dotyku slnka
chcem tvojim čulým slovám
načúvať
prechádzať štôlňami
a veriť že život je len jeden
netrápiť sa zlou ventiláciou
len si vyladiť svoj svet
do virtuozity
***
asi čakám od života veľa
čítať básne
v nadymených krčmách
a spíjať sa do nemoty
krásou
nevšedných miest
dotýkať sa živých ľudí
čírych
ako krištále
ľadovej kráľovnej
chytám do rúk červené plachty
hviezdneho korábu
aby mi slnečný vietor
vysušil slzy
napísanísané:: 25.9.2006
prečítalo:: 1187 ludí