k6.sk - literárny server

symfónia hrôzy

I.
milujem priblblé
poznámky
k básňam sezónnych básnikov

nič nehovoriace
obrazy každodennosti
výjavy úbohého
ducha

postavím sa chrbtom
aj tejto
slaboduchosti

to najsilnejšie
je iba v nás
ukryté pod rúškom
tmy

a za besného
splnu
sa prebúdza
ako vlkolak
požierajúc svoje
deti

revolúcia

II.
mesiac
chladno šteklí
zámok trinástej
komnaty

v jeho nelúčoch
iluminujú
divné postavy

vyzývam všetkých
duchov
nenapísaných
básní
poskladajte slová
v plnosť
celku

III.
nemôžem kráčať
v zástupe
vychodených ciest

a voliť zásadne
iba tie známe cesty

vravíte
to isté

nechcem sa pripojiť
k poetizmu
každodennosti
k mozoľnatým rukám
pózerov

vy nie ste

revolúcia

IV.
satén a čipky
virtuálnej rozkoše

chcem ozajstných
duchov
chcem ozajstné
prízraky

v tôni pod starým
dubom
sledovať krehké
štôlne
permoníkov
ako každodenne
fárajú
do neskutočných
baní
dolovať mačacie
zlato

V.
neznášam ten pach
kafilérií
pretekajúci optickým
káblom

cítim ho všade

aspoň sa pridaj
hoci tomu nerozumieš
naplním ťa hnusom
a potom večer
po správach
sa postavíme do radu
pred veľké zrkadlo
na môj povel
vytlačiť ten
jebák

chcem nás vidieť
ako sa krv zmiešaná
s hnisom
rozpľaští na našom obraze
za príznačného
puknutia

revolúcia

VI.
plávam do snov
v trblietavých lúčoch
plačúceho slnka

kľačím pred oltárom
jediného Boha
živého a obetavého

práve začína
zádušná omša
citov a poézie

kňaz dvíha kalich
a láme hostiu

démoni sa prepadajú
do útrob
nejasných vzťahov
a predstáv o sebe

...a neuveď nás do pokušenia
ale zbav nás zlého

VII.
revolúcia

ako vtedy na barikádach
sloboda rovnosť bratstvo

ako v 68 pri tankoch
ako 89 za súzvuku
kľúčov otvárajúcich
pandorinu skrinku

revolúcia

nehynúca
požierajúc svoje deti

nech žije revolúcia
my aj tak
zomrieme
a možno v jej útrobách

amen