k6.sk - literárny server

mravenčenie

tisíce malých tulákov
nám prechádza pomedzi prsty
ako v tie dni šťavnatých plodov

opäť v diaľke vidíš
svojho mandarína
kráčajúc ulicami
neskutočného
mesta

zarezáva do pokožky
neviditeľné žiletky rán
po papierových lastovičkách
zložených detskou
rukou

nad krajinou plachtí
biely drak
okamih pravdy
nahého zjavenia

s nevšedným úžasom
kľačíš niekde v korunách
stromov na drevenom
konári
celé to neskutočné mesto
pláva pod tebou

mnoho ligotavých
svetielok
ako za augustovej oblohy
iba ruku načiahnuť
a nechať sa unášať
tiesňou
v hravých sférach

obloha roztiahla zamat
nožnicami si robíme
sliedičské oči

mám vážne nutkanie
vziať do rúk sekeru a
zoťať tú nádheru

aby po nás už nič nezostalo
aby ľuďom
ostal iba plač
za premárneným

mandarín odchádza
do ticha piesne
svojej určitej matky
vracia tak
veciam rovnováhu

držíš ma za ruku
otváram ústa
chcem niečo povedať
nevládzem
a tak iba zovriem
tvoju ruku v mojej
a pootvorené pery
vydajú svoje poklady
na oltáre
času

mandarína už nevidieť
po jeho mačete ostala
iba zoťatá
hlava
márnotratného
syna