k6.sk - literárny server

idylka

kráčame lesom
nohy sa jemne
zabárajú do podložia

príjemnosť až do vlasov

takto si plávať do kopca
hľadať muchotrávky
a
na zarastenej lúke
kradnúť medveďom
černice

stromy prepúšťali
pozdravy ako v Jakubiskovom
filme
levitujúce pavučiny
balzamovali tváre

večer nám obloha
hádzala komplimenty
až na dotyk nosa

sem tam preletel netopier
nehlučne ako mačka
dával na vedomie svoju prítomnosť

oheň si spokojne priadol
až do vypredania zásob
plátky slaniny zvádzali posledný boj
z neutíchajúcim apetítom
žiarivých jazykov

o nohy aj tie plastové
sa obtieral ryšavý kocúr

v tom
ISS ľadovo preťala
veľký voz
a zhasla
do ticha svojej kozmickej
krásy

nepravidelný pukot
ohňa
hrial viac
ako dáke to promile
v krvi