k6.sk - literárny server

Myslel som si, že sme pre seba stvorení.
Mýlil som sa. Náš vzťah zostal otvorený.
Pokúšal som sa prestať byť viac zmorený.
Cítil som, akoby som bol zhorený.

Túžil som ťa objať, držať, nikdy nepustiť,
ale teraz ťa musím zo srdca vypustiť.

Nechcem viac trpieť, nechcem na teba myslieť.
Ako oklamem srdce, musím vymyslieť.
Nezáujem o teba budem predstierať.
Budem navždy hrať, že ťa už nemám rád.

Skúšam ťa ignorovať, nevidieť a nevnímať,
snažím sa tvoje slová nepočuť, si nevšímať.

Myslel som si, že by z nás mohol byť pekný pár.
Namiesto oslavy môžeš prichystať kar.
Hovoril som ti snáď niekedy: „Sny mi mar!“ ?
Prečo zrazu všetko umiera v túto jar?

Nesmel som ťa objať, držať, nikdy nepustiť,
tak som sa rozhodol túto lásku opustiť.

Nechcem ťa vidieť, nechcem o tebe snívať,
'ni tvoju náklonnosť v lotérii vyhrať.
Že si pre mňa len vzduch, je ťažké predstierať.
Ako na teba zabudnúť, prosím, poraď!

Skúšam sa ti vyhýbať a nikde nezbadať,
snažím sa prinútiť sa ťa už nikdy nehľadať.

Keby si ma mala aspoň trochu rada,
bolo by to menej než jeho. Aká zrada!
Jediným východiskom je zabudnúť, hádam.

Nechcem tvoj súcit, 'ni tvoje pochopenie,
ani nechcem nás dvoch vidieť pokope, nie!
Bezo mňa sa obíde tvoje pokolenie.
Snáď mi odpustíš toto predstavenie.

Skúšam ťa nestretnúť, neľúbiť, sa ti vyhýbať.
Ale vždy to skončí rovnako, začneš mi chýbať.