k6.sk - literárny server

Vždy, keď sa pozrieš, musím sa usmiať.
No vnútri plačem, nemôžem prestať.
Škoda, že ešte nevieš, Silvia,
že moje oči tvojim neveria.

Nechápeš to, a nerozumieš mi.
Prečo nikdy nepovieš slovo “my“?
Ja ťa nemôžem mať rád, Silvia.
Z iného sa ti líčka zapýria.

Klamem sám sebe, že to dokážem.
Raní ma, keď povieš: „Choď do paže!“
Dokážem ti odolať, Silvia.
Prečo keď prejdeš, oči len civia?

Vravím prepáč, neviem začo, prečo.
Očarila si ma svojou rečou?
Neľúbim ťa, no i tak, Silvia.
Moje oči tvojim znovu uveria.