k6.sk - literárny server

Išlo dievčatko
Šlo strašne uplakané
Neposlúchal ju pes, a začalo pršať
Ona plakala, ale trd to bolo vidieť, veď mala od dažďa celú tvár.
Nie, nesadla si na obrubník a nezačala pufkať ten humus
Nie nezačala bežať ulicou a kričať
Nie nevrhla sa od zufalstva na prvého človeka, čo zbadala
Lebo obrubník je mokrý a cigarety nemá po ruke
Lebo má prirodzený pud tichej sebazáchovy
Lebo v okolí nebolo ani živáčika
Lebo ona šla domov, nechala otvorenú bránku, že pes sa raz vráti a ona sa bude trápiť a plakať doma pod strechou.
Slzy už bude vidno