k6.sk - literárny server

Tma sa rozstúpila
...milujem ťa ako nikdy...
a ako gumená sa vrátila na svoje miesto.

Gloria neváha.
Zhadzuje drápy, rastú jej kosáky a nimi seká tmu, hlava-nehlava.
Nemám košelu, len zdrapy mäsa, vlajky a červený závoj z krvi.

Má Johnnyho na povel. Z rúk mu kvapká voda na tvoju hlavu a ty mi šepkáš hríbikové vidiny...

Mala by si odísť...

Gloria vo mne vidí diabla a ja ho vidím v jej hlave...ale ja som nezačala.

Obrátila som zrkadlo, aby ho nezbadala vypáleného na svojej sietnici.

Šepkáš v horúčke.
Mala by si odísť...

Tak odchádzam a tma je tak hustá, ako si len môžem želať.