k6.sk - literárny server

Noci, pokropené sláňou
zjazvených ulíc, opíjajú jedom
červenkasté ruže (srdcia
plávajúce v miske vyziabnutých sĺz,
obrátenej naruby).

Tlkot ciev v oku orgovánu
zavše zo sna prebudí
štebotavé víly. (Hodvábne súkno
mesiac zabalí ani batoľa,
krvavý bochník chleba).

Opiová noc zložila, hľa,
sochu Enta z chrabrého popola!
Z bielych, kamenných pŕs jazykom
hadím vánok sťahuje matkinu zásteru.
(Tŕň pichá stále hlbšie).

Bdiem. Nabrúsenou britvou sekám
sen ako prvé milovanie
so samotou.
"Bŕŕŕ..."
(Havran bez zobáka).