k6.sk - literárny server

Hej Skaf

čo takto zájsť
dnes večer na pivko
a pozrieť si do duší
predlhými vetami

noc v BB je plná mrakov
a tráva je mokrá
a každý obchodík s vínom
už dávno zatvorený

a Skaf hovorí:
„čo takto si zájsť na kalváriu
a pozrieť sa na ten výhľad
čo vryje sa ti do srdca?“

je polnoc a ja zakopávam o kameň
a on hneď po mne

„Počkaj, ja sa tu ešte vyštím“

a cesta je fakt dlhá a ostrá
a neustále stúpa
a nič nie je vidieť –
iba tma - čo leje sa do našich očí
a kríky – ale hore je fakt fajn stará kaplnka
a vchod do nej bez dverí
a srdce nám prudko bije
a obaja dúfame, že ani jedného nenapadne
zájsť dnu – je to tak strašidelné
že bežíme dolu po šmykľavých schodoch
a v botách mi čľapoce kŕdeľ žiab

poznáme sa dve hodiny
a vravíme si temné pravdy
našich sŕdc

v noci sú otvorené pajzlíky plné
storočných šedivcov
iba dnes je každý zatvorený a
Skaf povie:

„čo nastáva koniec sveta
len nám to nedali vedieť?“

„večerné správy som nepozeral“

povedľa výkladov blúdime s chuťou
na ďalšie pivko a je v nich toľko vecí
čo on nepotrebuje a preto si ich
nikdy nekúpi

a končíme na diskotéke s pohárom v ruke –
pozor baby - idú literáti a rehoceme sa
a nepotrebujeme sa zaľúbiť
do žiadnej z nich

a noc je krátka na toľko viet
čo si chceme povedať
a keď ležíme na jeho bágli
v altánku v parku
a na strechu jemne hrá letný dážď
tak viem, že som našiel skutočného priateľa