urán

autor:: fukolt

rubrika:: poezia

urán

ťažím naše sny
v povrchových baniach
uránu

jemne prchavé vlny
vraždia
prenikajú múry
oblizujúc údy domov

bezpečie je zdanlivé
ako pokoj pred búrkou

dotkla si sa ma raz
do smrti nechala
rádioaktívnu stopu

viem!
nechceš ma hladiť
pre moje dobro
čo keby sa mi rozliala
koža

určite si vravíš
že viac rtg
nezvládnem
(mne je to už jedno
aj tak ich v sebe mám
viac než dosť)

celá fauna a flóra
tie sesternice
pomaly miznú nikam
kde nie sú tvoje vlny

tiež si ich
upozornila
poslúchli

zanovito stojím a čakám
čas nie je dôležitý
a vlastne
už ani život

napísanísané:: 16.8.2006

prečítalo:: 1181 ludí