k6.sk - literárny server

Bola som v miestnej krčme kde je iný svet. Elena mi vravela, teda nie mne ale môjmu otcovi s ktorým som bola na pive, ako jej pred bránou prepadli syna. Vravela, že to bola náhoda. Ale ja dobre viem, že to bolo vyrovnávanie si účtu. Dojemný príbeh, ktorý skončil s jazvou na nose. Ujo Peťo opäť vravel utajené pravdy o Maďaroch a II. svetovej vojne. Ako dobre, že každá krčma má niekoho, kto vie tak veľa o utajovaných veciach. V krčme zaniká pojem „mesto“ a „dedina“. Krčma je krčma. Je tam sexi výčapníčka, ujo Peťo a teta Elena. Toto leto, ktoré pre mňa skončilo v krčme, bolo ťažké. Alebo aspoň zložité. Často som nevedela, či sú ľudia buď zlí alebo dobrí. Nevedela som, či je to čiernobiele, alebo šedé. Nebodaj žlté. Ale to už zachádzam do ťažkej filozofie. Keď som šla od babky, sedeli vo vlaku neuveriteľne jednoduchý ľudia. Des. Nech sú si jednoduchý ako chcú, ale nech aspoň nehučia. Som unavená, vlak meškal asi hodinu. Sedela som 7 hodín vo vlaku. Niekedy cítim východniarsku krv. Západ je východ. Rovnako ako dnešok je zajtrajšok. Cítim sa, akoby som mala deväťdesiat rokov. Veď to bude o chvíľku. Aj tak viem, že môj život bude nepredvídateľný. Je jedno, akým smerom nepredvídateľný. Aj tak vzíde z toho niečo, čo nikto nečakal. A ja presne to čakám. Deň končí spánkom. Rovnako ako všetko ostatné.