k6.sk - literárny server

Láska
Nová predajňa bola skoro hotová. Katka unavene,ale spokojne stála uprostred obchodu.Bola hrdá nato,že to dokázala.Firma jej vyhovela a konečne sa mohli presťahovať do zrekonštruovanej budovy.
"Niečo chýba..."-romýšľala a táto myšlienka jej nedala pokoj.
"Nemáme zrkadlo."-povedala kolegyni.
"Hneď pôjdem preňho.Skočím do krčmy pre šrobovák."-Heňa bola stále pripravená a ani teraz ju nesklamala.Obdivovala ju,lebo nepochybne bola najlepšia predavačka z kolektívu.Dobrá kolegyňa aj kamarátka.
Katkin muž robil v susednej krčme,takže keď potrebovali pomoc stačilo iba skočiť k nemu,alebo jednoducho zdvihnúť telefón.Ani tentokrát neodmietol Heninu prosbu a vybrali sa pre zrkadlo.
Stará predajňa bola skoro prázdna.Iba malá vitrína stála oproti vchodu a jedna zabudnutá stolička vedľa nej.Imro šikovne odmontoval zrkadlo zo špinavej steny.Ostal po ňom iba vyblednutý fľak.Miestnosť takto vyzerala ešte biednejšie.
"A je to.... Dúfam,že ho nerozbijem. Aj vám ho namontujem do novej šatne.Aby ste sa mohli parádiť pre chlapov..."-povedal s úsmevom,ale hlboko v srdci myslel to vážne.Žiarlil na svoju ženu,že mu to niekedy spôsobilo až fyzickú bolesť... Neraz sa preto aj pohádali.Myšlienka,žeby ju objímal iný muž ho trápila dávno.Bola mladá a príťažlivá,ako vedúca predajne stále bola obklopená chlapmi a niekedy sa správala dosť vyzývavo.Vedel,že ho miluje,veď vždy stála pri ňom,keď ju potreboval,a predsa...
Cestou von sa obzreli po prázdnej miestnosti.Na vitríne stáli v rade použité balzámy na pery.Bolo ich aspoň šesť.V Katkiných vreckách sa vždy nachádzala kopa vreckoviek,drobných peňazí a balzámov na pery.Boli jej neoddeliteľnou súčasťou,patrili k nej ako dobrá nálada a stály úsmev.
"Tieto tu určite zabudla moja žena..."-povedal Imro len tak pre seba a vrátil sa do krčmy,kde už ho čakali smädní zákazníci.
Neskôr,keď zrkadlo bolo konečne na svojom mieste,Katka ho objala aj pobozkala.
"Ďakujem."
" Za máličko."
"Nielen zrkadlo."
"Tak čo ešte?"-pozrel sa jej do očí.
"Heňa mi povedala,čo bolo na starej predajni."
"A čo také?"-pýtal sa nechápavo on.
"Tie balzamy.Sú naozaj moje.Može to vedieť len ten,kto ma pozná.A ty si to vedel.To svedčí o tom,že ma poznáš ako nikto iný.Že ma miluješ. Preto nechcem nikoho iného. Chcem teba..."
"Ďakujem..."-po vedal jej potichu.Pobozkal ju a vedel,že čo povedala,myslela úprimne.
Stáli uprostred šatne v objatí.Okolo nich sa šírila vôňa farby čerstvo natretých stien zmiešaná s láskou,ktorá sa vyžarovala z nich...